Juan Pablo Montoya sa narodil 20. septembra 1975 v Bogote, kde už od detstva nasával atmosféru motoristického športu. Jeho otec, automobilový inžinier, ho už vo veku 5 rokov priviedol k motokáram, na ktorých začal jazdiť. Juan bol na regionálnych šampionátoch takmer neporaziteľný a tak si rýchlo získaval rešpekt.
Po úspešnej motokárovej kariére sa jeho cesta presunula do sveta automobilových pretekov, ktorých sa zúčastnil v Kolumbii aj Mexiku, napríklad na Copa Formula Renault. Neskôr sa presunul do britskej Formule Vauxhall a do Formuly 3.
Aj keď titul nezískal, jeho rýchlosť a konzistentné výsledky na popredných miestach z neho urobili jedno z najsledovanejších mien medzi mladými jazdcami. Jeho neoblomný štýl jazdy naznačoval, že ide o pretekára, ktorý má na to preraziť. Skutočný prelom však prišiel vo Formule 3000, v tom čase považovanej za prípravu na F1.
V roku 1998 jazdil za tím Super Nova Racing a ovládol šampionát s troma víťazstvami na prestížnych okruhoch, vrátane toho na Silverstone. Súperil s najlepšími mladými jazdcami sveta a jeho schopnosti si všimol majiteľ stajne Williams.
Frank Williams v roku 1998 ponúkol Montoyovi pozíciu testovacieho jazdca a Juan sa jej chopil. Študoval aj jazdu vtedajšieho pilota Heinza Haralda Frentzena.
Juan Pablo Montoya debutoval v F1 o 3 roky neskôr, v roku 2001 sa predstavil ako jeden z dvojice pilotov Williams-BMW. Jeho vstup do bol očakávaný s veľkými očakávaniami kvôli jeho predošlým úspechom na pretekoch Indianapolis 500.
Už v prvom ročníku ukázal, že nebude len do počtu. Najvýraznejším momentom bola Veľká cena Brazílie, kde sa odvážnym predbiehacim manévrom dostal pred Michaela Schumachera a hoci po kolízii preteky nedokončil, tento výkon mu priniesol rešpekt. Prvé víťazstvo dosiahol na Monze a sezónu ukončil na 6. mieste s 31 bodmi.
Rok 2002 bol už ťažší, keďže Ferrari dominovalo a Williams nestačil držať krok, hoci Montoya získal až 7 pole positions. V pretekoch sa mu však nedarilo premeniť túto výhodu na víťazstvá a tak sezónu ukončil na 3. mieste so 50 bodmi.
V 2003 mal Montoya konečne auto schopné bojovať o titul. Vďaka 2 víťazstvám, v Monaku a Nemecku, ale pódiovým umiestneniam, bol až do predposledných pretekov v hre o šampionát. Nakoniec skončil tretí s 82 bodmi, len 11 bodov za víťazom Schumacherom. Po tomto úspechu však už nasledoval v ďalšom ročníku pád na nižšie stupne.
Williams už nestačil konkurovať Ferrari, McLarenu a nastupujúcemu Renaultu. Montoya tak získal iba jedno víťazstvo a celkovo skončil na 5. mieste s 58 bodmi.
V roku 2005 prestúpil Juan Pablo Montoya do McLarenu, kde sa očakávalo, že jeho dravosť a schopnosti pomôžu tímu bojovať o titul spoločne s novým monopostom. Jeho výkony však ovplyvnilo zranenie ramena, ktoré utrpel pri nehode mimo trate.
To ho vyradilo z troch pretekov a hoci po návrate dokázal svoju rýchlosť víťazstvami na veľkých cenách Veľkej Británie, Talianska či Brazílie, celkovo ukončil rok až na 4. mieste so ziskom iba 60 bodov. Zaostal tak za svojim novým tímovým kolegom Kimim Räikkönenom, ktorý skončil druhý a bol omnoho bližšie k bojom o titul.
Rok 2006 začal s nádejou, že sa v tíme McLaren viac etabluje a získa viac bodov, no hneď od začiatku sezóny sa ukázalo, že McLaren stráca výkonnosť.
Hoci Montoya získal niekoľko pódiových umiestnení, výkony jeho monopostu MP4-21 nestačili na boj o víťazstvá. Sezóna bola poznačená aj jeho frustráciou a rastúcim napätím v tíme. Na pretekoch v USA dokonca prišiel kontroverzný moment, keď sa zrazil so svojim kolegom Räikkönenom, čo viedlo k odstúpeniu oboch McLarenov.
Bolo tak zrejmé, že ho F1 už nenapĺňa a skôr frustruje, čo nakoniec znamenalo aj ukončenie aktívnej kariéry v tejto súťaži. Celkovo zaznamenal 7 víťazstiev, 30 krát skončil na pódiu a vybojoval si 13 pole positions, čo sú naozaj výborné štatistiky.
Po odchode z Formuly 1 v roku 2006 sa Montoya v roku 2007 presunul do série NASCAR, kde súťažil za tím Chip Ganassi Racing. Už v prvej sezóne si pripísal víťazstvo vo Watkins Glen, čím ukázal, že sa dokáže rýchlo adaptovať a automobilové preteky mu naozaj sedia. V sérii NASCAR pôsobil viacero sezóna to až do roku 2013.
V roku 2014 sa vrátil k monopostom do série IndyCar a debutoval v nej v tíme Penske. Už v prvom roku zaznamenal víťazstvo a sezónu ukončil na 4. mieste.
Vrchol jeho kariéry prišiel v roku 2015, keď zvíťazil na legendárnych pretekoch Indianapolis 500. Bol to už jeho druhý triumf na tomto prestížnom podujatí, po prvom víťazstve ešte v roku 2000. Dlho bojoval o titul, nakoniec však skončil celkovo druhý.
Montoya sa zúčastnil aj vytrvalostných pretekov. V rokoch 2018 a 2019 súťažil v sérii IMSA SportsCar Championship, kde vyhral niekoľko pretekov a pridal ďalší titul do svojej zbierky. Súčasťou jeho úspechov je aj víťazstvo na známej 24-hodinovke Daytona, ktoré získal dvakrát, rovnako aj účasť na prestížnych pretekoch 24 hodín Le Mans.
V súčasnosti Montoya príležitostne preteká, no väčšinu času venuje mentorovaniu svojho syna Sebastiana, ktorý kráča v jeho stopách. Zostal aktívnym členom motoristického sveta a svojim príkladom a skúsenosťami inšpiruje novú generáciu jazdcov.
zakúpené na filtreaoleje.sk 24.11.2024
zakúpené na filtreaoleje.sk 23.11.2024
zakúpené na filtreaoleje.sk 21.11.2024
zakúpené na filtreaoleje.sk 21.11.2024
zakúpené na filtreaoleje.sk 24.11.2024
zakúpené na filtreaoleje.sk 23.11.2024